Poďme spoločne na to

Je čerstvo po víkende, aj keď my maminy väčšinou neriešime, ktorý deň či dátum máme, pokiaľ netreba vybaviť nejaké termíny. Musím zhodnotiť, že ten môj víkend bol veľmi produktívny, napriek nepriaznivému počasiu som umývala okná, čo na mnohých pôsobilo divne až vtipne, no neriešila som to:) Stihla som absolvovať dve hodiny jogy, kaderníčku, výmenu garderóby na jarnú a celkom slušne unavená som dala dokopy moje dieťa a sobota bola za nami. Takýto pestrý program samozrejme nie je bežnou praxou, mala som tu neplatenú výpomoc, tak sa to všetko dalo zvládnuť.
Keď mala moja dcérka asi trištvrte roka, chcela som nám obom nájsť aktivitu, kde by sa stretávala s inými detičkami, ja s mamičkami a zároveň, aby sme robili niečo pre svoje zdravie. Objavila som "Power jogu pre mamičky s deťmi". Výborná vec! Hodiny máme dvakrát týždenne, cvičia mamičky, deti majú rôzne pomôcky na zlepšenie koordinácie pri chôdzi, alebo sa len jednoducho na nás zabávajú, alebo nám robia prirodzenú záťaž, keď sa na nás zavesia:)  Každopádne si myslím, že je skvelé, ak majú maminy s deťmi nejaké spoločné aktivity, kde si môžu zacvičiť, zahrať s inými deťmi, socializovať sa.
Po pôrode a dlho po tom som mala dosť veľké bolesti chrbtice, asi ako každá z vás. Snažila som si doma zacvičiť, no keďže to nebolo pravidelné, nemalo to príliš trvalé pôsobenie, no pravidelným cvičením power jogy sa zlepšili moje fyzické zdatnosti a samozrejme zmizli aj bolesti chrbta, čiže určite odporúčam:) Ale sama dobre viem, aké ťažké je nájsť niečo ideálne pre našu "dvojku" či nebodaj "trojku", takisto by som ocenila viac príležitostí k pohybu pre maminy s deťmi....

Mimochodom máme úžasné obdobie: sezóna špargle, medvedieho cesnaku. Stihli ste už niečo zaujímavé ukuchtiť? My áno, ak máte záujem o nejaké typy, určite mi dajte vedieť, no momentálne som sa chcela zamerať na sacharidy. Pečivo sme už zamenili, je načase nájsť zdravšiu alternatívu pre prílohy.
Sama na sebe som spozorovala výsledky a veľmi rada sa s Vami o ne podelím. V prípade, že máte záujem o zdravšiu, lepšie stráviteľnejšiu stravu, je ideálne ak zameníte klasickú bielu ryžu za celozrnnú. Osobne Vám môžem odporučiť basmati celozrnnú ryžu. Chuťovo je vynikajúca, nevarí sa tri dni, ale primerane asi 40 minúť a je veľmi chutná. Moje dieťa ju bez problémov zje, čiže sa nemusíte báť, že si ju budete jesť sama:)
Batáty sú sladké a síce o niečo drahšie zemiaky oproti klasickým, no majú vynikajúce vlastnosti. Pôsobia ako prevencia rakoviny, degeneratívnych očných chorôb, depresií a srdcovo-cievnych ochorení. Vyskúšajte ich! Ja som pre moju rodinu zvykla robiť kompromis, skombinovala som klasické zemiaky s batátmi, nakrájala som ich a hodila na pekáč. Ochutila soľou, korením, trochu vegety (bez glutamanu sodného) a piekla v rúre na 180 stupňov, približne 40 minút. Výborné!
Pre seba som zvolila verziu: uvarila som batáty spolu s mrkvou v slanej vode, po uvarení som pridala maslo a spravila pyré, vynikajúce! Ideálne k rybe alebo mäsu.
Takisto v cestovinách je potrebné spraviť poriadok - je takisto množstvo zdravších alternatív od klasických pšeničných cestovín, ktoré nám v žalúdku pôsobia ako kameň. Výborné a ľahko stráviteľné sú ryžové cestoviny, no nemenej zaujímavé sú aj špaldové cestoviny. Nájdete v rôznych prevedeniach podľa chute.
Ja viem, že sa o tom ľahko píše a prax je väčšinou o niečom inom. Sama mám malé dieťa, cez víkend dokonca tri, no pokiaľ dieťa od malička vyrastá so zeleninou na tanieri, s ovocím medzi hlavnými jedlami, sedí za spoločným stolom s konzumentami zdravých jedál, verím, že môžeme deťom dať ten najlepší základ zdravej vyváženej stravy, zároveň pôsobiť na naše zdravie a líniu,  v symbióze so všetkými členmi rodiny:)
Prajem veľa síl pri odúčaní zo starých zvyklostí nielen Vaše deti ale aj polovičky (P.S.: ide to, len nestrácajte vieru!)

Začiatky sú vždy najľahšie

Hovorí sa, že najťažšie je začať, no ja si myslím pravý opak! Koľko takých začiatkov ste zažili vy? Ja tisíce.... Toľkokrát som začala s takou či inou diétou sľubujúcou zázraky na počkanie. No takmer nikdy sa mi ich nepodarilo dokončiť, a keď aj náhodou áno, po pár dňoch a návrate do starých zaužívaných koľají bolo ploché bruško fuč.


Mojou stratégiou sú síce pomalé, ale isté rozbehy. Zdravý životný štýl je predsa beh na dlhé trate a keď si nastavíme príliš vysoké nároky sami na seba, ony samotné nás môžu zabrzdiť ešte v prvopočiatku. A tomu sa už predsa chceme vyhnúť.
Komerčné pečivo síce vyzerá veľmi lákavo na pultoch predajní, no len do momentu, pokiaľ sa začneme zaujímať o ich pôvod a obsah nutričných hodnôt. Raz ma zaujal nadpis článku, kde stálo: Múka, voda, soľ a droždie nestačí. Dnešné rožky majú viac než 30 látok  ("Jaký je dnešní rohlík? Hotová chemická laboratoř", zdroj: idnes.cz). Je možné, aby mal obyčajný rožok v sebe toľko chemických látok a stabilizátorov?


Odhliadnuc od týchto faktov, mňa pečivo nafukuje a doslova z neho puchnem. A keďže milujem obyčajný chlieb s maslom, alebo preferujem nielen raňajky typu jogurt s ovocím a inými dobrôtkami (o tom budem písať najbližšie:), hľadala som alternatívu ako uspokojiť svoje chuťové poháriky, netrápiť sa suchármi a knäckebrotami (aj keď na obmenu nie sú zlé ani tie), ale hlavne dopriať mne a mojej rodinke "bezéčkový" chlebík. Spomínaný chlieb pozostáva  len zo štyroch ingrediencií, je super rýchly, ľahký a bezkváskový, čo je najsamlepšie a zvládnu ho upiecť aj maminy na materskej/rodičovskej dovolenke.



Tento recept nájdete na internete pod názvom: "Írsky chlieb", nie je to moja autorská receptúra, no veľmi rada sa  oň s Vami podelím. Na prípravu 250 gramového chleba budete potrebovať:
- 250 gramov múky (ja najčastejšie používam špaldovú, ale kombinujem ju aj s cícerovou múkou, pohánkovou, amarantovou, ryžovou múkou)
- 250 gramov bieleho jogurtu ( vyberajte prosím kvalitné, husté, poctivé jogurty, najlepšie gréckeho typu)
- 1 kávová lyžička soli (ja používam himalájsku soľ - obsahuje vyše 86 minerálnych látok)
- 1 kávová lyžička jedlej sódy (buď obyčajnú sódu bikarbónu, alebo jedlú sódu z bio obchodu - nestojí veľa)
K tomu tam vždy prisypem tekvicové jadierka, majú výborné vlastnosti, sezamové alebo ľanové semiačka.
Postup: v miske vymiešame všetky ingrediencie vidličkou, kým nám nevznikne kompaktná hmota (jedna rada: tekvicové semiačka prisypte takmer na konci miešania, bude sa Vám to ľahšie miešať). Vlhkými rukami prenesieme pripravené cesto do jánskej misy vystlanej papierom na pečenie. Pečieme na 180 stupňoch 45 minút. A to je všetko! Samotná príprava trvá do 10 minút (keď do prípravy zainteresujete aj svoje ratolesti, tak to bude trvať o niečo dlhšie:)

Domáci chlieb

Ďalšia vec, ktorá Vás nestojí takmer nič, nie je potrebné si zakúpiť permanentku, ani sa časovo stresovať či viazať, je obyčajný beh. Ja viem.... Koľké ste si v duchu práve povedali, ako neznášate beh. Ja som ho neznášala tiež. ALE keďže som momentálne v situácii, kde nemám príliš na výber, nemám možnosť chodiť pravidelne do fitnesscentra, ani na pravidelné hodiny zumby, či pilatesu, som vďačná, keď môj partner príde domov, ja si môžem obuť tenisky a ísť si prevetrať hlavu. Na polhodinu. Veď predsa začíname. Vytýčte si nejakú znesiteľnú vzdialenosť a bežte. Vlastným tempom, ale choďte. Tu už príliš veľa výhovoriek nezaberie. Iba to vyskúšajte. Dýchajte, makajte a prekonávajte svoje hranice a možnosti. Zvládnete toho viac než si myslíte.... Držím palce:)

Teraz je ten správny čas....

Buď teraz alebo až od zajtra.... Pred pár dňami som presiahla prah "tridsiatky". Už od konca minulého roka som si dávala veľké predsavzatia, že tridsiatkou vložím svoj život do formátu, s akým by som bola spokojná tak, ako o ňom už dlhšiu dobu snívam.
Vysnívané krivky tela, život usporiadaný tak, aby som si večer líhala do postele s pocitom, že sa skutočne neviem dočkať rána a že sa teším na všetky tie udalosti a beh každodenných povinností.
Miesto toho už pár mesiacov bojujem sama so sebou, s rôznymi náladami, stavmi mojho vnutorného rozpoloženia, ktoré kričia na ratu. Nie, nesťažujem sa. Mám krásne, zdravé dieťa, ktoré by som nevymenila za nič a nikoho na svete. Materskú "dovolenku" (schválne v uvodzovkách, vrátim sa k tomu v ďalšom príspevku) som si skutočne vychutnávala od prvého dňa nástupu (síce som v ten deň ešte zarezávala v práci a dokončovala prípravy na audit).

Strašne som sa tešila na obdobie, ktoré budem venovať len svojmu partnerovi a našej dcére. Jej príchodom na svet sa začalo skutočne krásne obdobie. Moj ukážkový pôrod bol vystrihnutý ako zo žurnálu, počas odchodu z pôrodnej sály s úsmevom na perách som jednu mamičku aj naštvala (neskôr sa mi k tomu priznala), no nedalo mi inak, cítila som obrovský príval štastia a endorfíny vo mne hrali prím.
Žiadne termíny, stresy z práce, žiadne telefonáty, fakt som si to užívala. Netvrdím, že ma občas únava, či blbý deň nepoložil na kolená, no žiadna kríza nebola. Mnohé moje kamarátky mi neraz povedali, že som pre ne vzor, že keď raz budú mať dieťatko, budú zmýšlať ako ja a pokúsia sa naladiť na rovnakú pozitívnu frekvenciu, ktorou som ovplývala ja.
Čo sa týkalo dcérky a môjho materstva, jednoducho som sa nastavila tak, že som teraz na materskej/rodičovskej dovolenke a mojou hlavnou náplňou je starať sa o štastie môjho dievčatka, udržiavať chod domácnosti v stave, aby sa môj partner cítil doma, v našej rodine spokojne, aby som bola tou alchymistkou, ktorá namieša všetky ingrediencie tak, aby bol každý člen rodiny štastný. Avšak na samotnú alchymistku som v zadávaní premenných do rovníc zabudla.
Ak ma náhodou zastihla myšlienka akejsi vnútornej nespokojnosti, vždy som ju zmietla "pod koberec" s odôvodnením, že som teraz žena a matka na plný úväzok a nemám právo chcieť od života viac.

DOKONALÉ KRIVKY ŽENY PO PORODE
Určite mi to potvrdí každá z vás, že sa vám po pohľade do zrkadla na seba samú neraz zaligotali očká, no zrejme ste si povedali, tak ako ja, že to aj tak stálo za to a že sa to časom dá do poriadku.
No najprv sú to argumenty typu: "teraz dojčím, teraz to nemožem riešiť", alebo "nemožem upraviť stravu, aby som nestratila mlieko", "keď prestanem kojiť, začne tvrdý režim"....

V lete 2014 som sa náhodne (vlastne nebolo to náhodou, náhody neexistujú) dostala ku knihe s názvom Navarme si zdravie 2 od Andy Timkovej. Po čítaní úvodných strán knihy som dostala obrovskú motiváciu niečo so sebou spraviť. Nie kvôli postave, ale kvôli môjmu zdraviu a zdraviu našej dcéry nakoľko som ju stále dojčila a všetko to, čo som skonzumovala ja, sa dostalo aj do nej.
Dočítala som sa tam, ako cukor pôsobí v našom tele, aké parazity ním v mojom tele živím a keďže je moja fantázia dostatočne kreatívna, viac mi nebolo treba. Po peripetiách so zdravotnými problémami som sa im rozhodla vyhlásiť vojnu. A musím povedať, že veľmi úspešne.
To obdobie bolo fakt skvelé. Všetko (vrátane môjho vnútorného rozpoloženia) bolo tak, ako má byť. Najlepšie na tom (samozrejme okrem mojej osobnej spokojnosti, zlepšenia zdravotného stavu a zbavenia sa zdravotných problémov) boli ohlasy okolia na moje vizuálne zmeny a aj samotné vyžarovanie. Nikto nemohol prehliadnuť tú spokojnosť a vyrovnanosť v mojej duši. To všetko znie až príliš krásne a ideálne, aj vám to tak príde?!

V auguste sme sa vybrali na dovolenku do Chorvátska. Keďže sme s partnerom dobrodružné typy a dovolenky typu all inclusive nás nebavia (to sme ešte nevedeli do čoho s troma malými deťmi ideme;), fungovali sme na domácom štýle. Nás varenie baví a tým, že sme každý deň objavovali inú pláž, bolo fajn nebyť viazaní hotelovými inštrukciami. No keďže sa tam odohrala určitá stresová situácia, tá bohužiaľ zapríčinila môj opätovný návrat k starým zlozvykom - sladkostiam.
Nechcem sa vyhovárať ani zvaľovať vinu na niečo či niehoho. Bohužiaľ je to ako s alkoholom, buď si celý život abstinent, alebo zažívaš večný boj.

Po dovolenke nasledovala svadba (zatiaľ nie tá naša:), ďaľší vikend rodinná oslava a už to išlo. "Nič sa predsa nestane, ak si dám ten vyprážaný rezeň so zemiakmi", "nezabije ma ten koláčik, dva". A starý systém fungovania a stravovania bol späť. Nevedela som sa už prinútiť ani doma cvičiť, strava bola klasická s dopriatím si sladkej odmeny. To, čo som si vytrénovala a dosiahla zdravou stravou, bolo preč.

NOVÝ ROK, NOVÉ JA
S príchodom Nového roka, no skôr prbližujúcou sa tridsiatkou, som si viac a viac priala darovať si darček vo forme svojho spokojného JA. Chcela som si dokázať, že v tridsiatke a s malým dieťaťom budem vyzerať lepšie, než kedykoľvek predtým. "Ja som si istá, že to je možné", presviedčala som čím ďalej, tým viac samu seba, no akosi som nevedela nájsť tie správne nástroje a deň, kedy začnem s premenou. Pamätám si dobre ten moment, kedy som si s kamarátkou, ktorá je rovnako na rodičovskej dovolenke, písala na viber-y. Sťažovala sa mi, že je pribratá, telo mäkké, že sa necíti dobre vo svojej koži a že s tým musí niečo robiť. Opýtala sa ma, či nemám rovnaký problém a ja som bez zaváhania odpovedala, že nie (netuším ako som na takú odpoveď prišla:).
V ten večer som vyšla zo sprchy a keďže je naša kúpeľňa situovaná presne pred veľkým zrkadlom a moja dcéra, ktorá musí byť všade za každých okolností tam, kde ja, tým že nechala otvorené dvere na kúpeľni, nastavila mi pravé zrkadlo. Samozrejme ma chytil des a panika: "Toto že je moje telo?! Tá tvarohová štruktúra na mojich stehnách, plnšie brucho, masť na rukách....!" Ufff, no nebol to príjemný pohľad vidieť sa z tejto perspektívy, no bol to pohľad, ktorý som sa rozhodla zapamätať ako výstrahu pred budúcimi pokušeniami vo forme sladkého či iného "odmeňovania" vo forme jedla.
Ešte v ten večer som napísala kamarátke, že som na tom takisto zle, že s ňou idem do chudnutia.
No nefungovalo to.... Čím viac som chcela chudnúť, tým menej sa mi darilo, potom som bola následne z toho ešte viac frustrovaná.

Sama podľa seba viem, aké ťažké je na materskej/rodičovskej dovolenke nájsť v sebe chuť a energiu si zacvičiť (tej chute je vždy viac ako energie), disciplínu vytrvať, najmä počas dní, keď toho veľa v noci nenaspíme, alebo keď má dieťa obdobie vzdoru, alebo je nebodaj choré, či len nemá dobrý deň (dva,tri,týždeň). Viem, že napriek tomu, že túžime po pevných zadkoch a úzkom páse, všetko ide bokom, keď sa jedná o naše deti a ich dobro.

Mojou snahou nie je vás nahovárať ani odkláňať od vašich predstáv byť dobrou matkou (lebo ňou rozhodne ste!), chcem vás podporiť a motivovať k tomu, aby ste si začali veriť, že aj popri krásnemu ale náročnému obdobiu, ktoré momentálne žijete, toho zvládnete viac než si myslíte. Som o tom maximálne presvedčená a aj vám to mile rada na vás dokážem. Pripravte sa, ideme zanedlho na to;)