Tento víkend bol pre mňa do istej
miery veľmi poučný. Zo začiatku som mala veľkú chuť a tendenciu „korigovať“
svoju famíliu a napomínať ju, že v taký krásny čas je hriech sedieť
doma za počítačom, nevyužiť možnosť byť vonku na vzduchu, na dvore (keď tú
možnosť bežne nemáme), ALE kto mi dáva vlastne právo hovoriť im, čo je správne
a čo nie, či je vhodné ísť práve na dvor, alebo nie, pokiaľ to tak sami
necítia?! Neviem prečo mávame pocit, že vieme, čo je najlepšie pre našich
blízkych, naše deti, našich partnerov, ale však oni sami by mali vedieť, čo
chcú v daný moment robiť a kde ten čas chcú tráviť. Pochopila som to
však až na situácii pozorovateľa, nie ako účastníka.... Každopádne je
nezmyselné sa nad tým rozčuľovať, kaziť si náladu, veď oni sami možno časom
pochopia, že ten čas mohli využiť zmysluplnejšie, ale dôležité je, že si tým ja
nebudem kaziť svoj deň, pretože my ľudia sme experti a dokážeme si skaziť
náladu i deň vecami, ktoré sa nás vôbec netýkajú. Starajme sa predovšetkým
o samých seba, aby sme pôsobili na ľudí tak, že budú chcieť byť v našej
blízkosti, že našu spoločnosť uprednostnia pred čímkoľvek, ale musíme byť pre
nich žiarivým elementom, niekým s kým sa oplatí tráviť čas.....
Je krásne, keď sa staráme o šťastie
svojich najdrahších, ale viac spravíme pre nich to, keď budeme rešpektovať ich
chute a názory, keď si nebudeme mylne myslieť, že LEN my vieme, čo je pre
nich najlepšie (mimochodom ako sme na takú vec vôbec mohli prísť, keď mnohokrát
nevieme, čo je najlepšie pre nás samotných a nie to ešte pre našich
príbuzných).
A myslíte si, že je
pokrytecké sa na svet neustále usmievať a „nezaťažovať“ svoje okolie našim
vnútorným rozpoložením? Neviem, či je to správny pojem, ale uvedomila som si,
že ja by som sa radšej pozerala a cítila sa lepšie v spoločnosti niekoho,
kto sa na svet pozerá pozitívnejšími očami, má pre nás viac milých slov a viac
úsmevu, než neustále šomranie a sťažovanie sa. Samozrejme, že nie každý
máme na ružiach ustlané, ale z opačného pohľadu – je nám naozaj tak
hrozne, že musíme kaziť deň všetkým naokolo, vrátane seba?! To je nám tak
strašne zle???? Ja si väčšinou poviem – pokiaľ nemusím horšie veci riešiť....
Tak si to skúste povedať tiež, ak sa cítite pod psa. Ale skúste sa usmievať viac na svet a svet sa
usmeje na vás.... Vaši blízki a priatelia pocítia tú zmenu vo vašich myšlienkach,
skutkoch a prejavoch, dajme viac lásky do svojich slov a činov a verte
mi, že sa budete cítiť lepšie. Práve tak, ako ja momentálne, keď odovzdávam
svoju energiuJ
A posledná vec, ktorá prišla
do môjho života popri prekonávaní samej seba – čím viac dám zo seba, tým viac
dostanem! Dlhú dobu som mala pocit, že sa potrebujem „šetriť“ – šetriť energiu
na fungovanie, na žitie, na upratovanie, na starostlivosť o dieťa,
domácnosť.... Ale teraz už viem, že čím viac dám zo seba, tým viac získam. A funguje
to tak verím, že v každej oblasti, do ktorej sa pustím.
Nešetrite sa! Pracujte na sebe,
dávajte maximum zo seba, je to ako bumerang, či už pôjde o výkon v športe,
v práci, či v osobnom živote, či venujete úsmev predavačke v obchode,
alebo milý prístup pracovníčke na pošte, to čo dáte zo seba sa vám vráti....
